Sedí v tme, cíti sa byť niekým oklamaná
V duši vie, komu bola v noci zapredaná
Tak prečo, nepovie jej niekto
Aspoň niečo, možno raz aj všetko...
Nad ránom prebúdza sa polo vyzlečená
Oči lesklé, slzami je celá premočená
Tak prečo, nepovie jej niekto
Aspoň niečo, možno raz aj všetko...
Že Čo sa týka lásky, už to nevadí,
keď klamaním si ľudí chceme podriadiť
A na ničom už nezáleží ani tým,
čo sú vierou v Boha desne... opití
Ticho vzdychá, drieme myšlienkami zahalená
Vzdychmi tichá, v zrkadlách tvár ponížená
Tak prečo, nepovie jej niekto
Aspoň niečo, možno raz aj všetko...
Že Čo sa týka lásky, už to nevadí,
keď klamaním si ľudí chceme podriadiť
A na ničom už nezáleží ani tým,
čo sú vierou v Boha desne opití
Že Čo sa týka lásky, už to nevadí,
keď klamaním si ľudí chceme podriadiť
A na ničom už nezáleží ani tým,
čo sú vierou v Boha desne...
Že Čo sa týka lásky, už to nevadí,
keď klamaním si ľudí chceme podriadiť
A na ničom už nezáleží ani tým,
čo sú vierou v Boha desne opití
Že Čo sa týka lásky, už to nevadí,
keď klamaním si ľudí chceme podriadiť
A na ničom už nezáleží ani tým,
čo sú vierou v Boha desne... opití
