I STROMOM
V lone matky, v objatí, èierno èiernej zeme.
Tlkotom srdca o � vam ako strom.
Prijímam svetlo, ivot, vodu umiacu da �¯om.
Silu v iare slnka, pohrávam sa s vetrom.
Nesúcim mráz, èo páli. Vodu èo ma zmá�¨a.
Zná� am vô�¾u prírody, bezbrannos spevu vtáctva.
Odolávam neèasu, ktorý ma obèas vykloní,
z miesta itia, spánku, osudu èas nezlomím.
i stromom v lese stojacim.
Vrásky èasu v lístí padajú.
Mi k nohám k zemi vrasteným.
Údmi v pôdy lone patriacim.
A keï ma rúchom ivota v dy v jari matka obdarí.
Vnímam kroky èasom, som jeden z mnohých v histórií.
Poè� tajúc letá, èo kruhy v údy znaèia,
mi zimy kruté vrývajú, jazvy, èo nikdy nezmiznú.
Viem, e príde èas, kedy ma svetlo zahubí,
svetlo, ktorým som il ma vysu � a pohltí
smr, tak ako strom, v ktorom som svojho èasu il.
V prachu sveta spoèiniem, aby som sa opä� narodil
...stromom v lese stojacim
...nepoznajúc vrásky v lístí
...mi k nohám mladým, bezbranným
... i stromom pôde patriacim
