Stratil som sa na pol ceste,
keď som ťa zbadal v tedy v meste.
Od vtedy blúdim,
každý na mňa trúbi.
Zohnal som si kontakt, skúšam volať,
lenže ty sa so mnou nechceš kontaktovať.
Zúfalý som stratený,
som pred všetkými podivný som.
Ty sa tváriš že sa ťa to netýka,
lenže vo mne vládnu chaos, stres a panika.
Už som v tom až po uši,
čo robiť mám to netuším.
Denne som na tvoje knihe tvárí
nechceš ma za kamoša a to ma kvári,
nevraciaš mi šťuchanec, už nebuď taký lakomec.
Nejavíš o mňa záujem,
už ani nespím ani nežijem,
máš ale v sebe niečo, čo tak veľmi chcem,
nejavíš o mňa záujem.
Nekonečné rekviem,
ostal zo mňa iba tieň.
Nekonečné hodiny,
som odsúdený bez viny.
Keby si tak raz bola moja,
obliekol by som si ťa do závoja
a zobral na dlhé cesty
s letenkou pre celý vesmír.
Nejavíš o mňa záujem,
už ani nespím ani nežijem,
máš ale v sebe niečo, čo tak veľmi chcem,
nejavíš o mňa záujem.
